Nenada Miloševiča na Slovensku všetci dobre poznáme. Prvýkrát sem zavítal ešte v roku 2003 a jeho prvým slovenským klubom sa stal MBK Handlová. S Handlovou vybojoval dve bronzové a jednu striebornú medailu. Okrem toho sa môže popýšiť aj troma titulmi majstra Slovenska, jedným s Pezinkom a dvoma s Interom Bratislava, s ktorým aj v uplynulej sezóne vybojoval svoju tretiu bronzovú medailu.
Okrem Handlovej, Pezinku a Interu Nešo na Slovensku pôsobil ešte vo Svite a Leviciach. Po niekoľkých rokoch strávených na slovenských palubovkách však tento srbsko-slovenský rozohrávač odchádza do Rumunska, kde posilní tím BC Timisoara.
Na Slovensku pôsobíš už dlho, máš tu rodinu a pred rokom si dokonca získal slovenské občianstvo, a tak mnohí očakávali, že tu už zostaneš. Prečo si sa rozhodol odísť do Rumunska, čo bolo pre teba rozhodujúce?
„Na Slovensku som už doma. Tu budem žiť, ale neznamená to, že tu musím aj hrať. Už dlhšie som uvažoval nad tím, že pôjdem hrať do zahraničia, ale zatiaľ neprišla tak zaujímavá ponuka, aby som odišiel z Interu. Minulý rok som tiež dostal jednu ponuku, ale keď som zistil, že Franto Rón bude trénerom Interu, rozhodol som sa ostať. Tento rok však prišla ponuka z BC Timisoara, ktorá bola veľmi zaujímavá a dobrá z každého aspektu. Určite mi pomohlo aj moje minuloročné pôsobenie v reprezentácii počas kvalifikácie, kde som sa mohol zviditeľniť aj v zahraničí. Rozhodujúce pre mňa určite bolo to, že ma veľmi chcel tréner a to, že budem mať možnosť zahrať si EuroChallenge.“
Mohol by si nám priblížiť svoj nový tím?
„O tíme toho veľa neviem, pretože sa úplne zmenil. Družstvo, ktoré tam pôsobilo, bolo pokope 3-4 roky a minulý rok dokonca vyhrali Rumunský pohár. Rozhodli sa však pre zmenu, nepredĺžili zmluvu so žiadnym z legionárov a chcú postaviť úplne nový, silnejší tím, ktorý by mohol hrať európsku súťaž.“
Čím je podľa teba rumunská liga kvalitnejšia oproti tej slovenskej?
„Rumunská liga sa nedá porovnať s tou slovenskou z viacerých dôvodov. Prvým je to, že ju hrá 14 mužstiev, z toho 8-9 sa chce dostať do európskych pohárov. Už pár rokov hrajú štyri tímy EuroChallenge a jeden Eurocup. Minulý rok sa tím Energia Rovinari dostal do final four EuroChallenge, a dokonca skončil na treťom mieste. V rumunskej lige vypadli v semifinále, takže si myslím, že to dosť vypovedá o kvalite tejto ligy.“
Ako sú tvoje očakávania od pôsobenia v Temešvári?
„Idem do kvalitnej ligy a do tímu, v ktorom bude obrovská konkurencia. Viem, čo sa odo mňa očakáva a urobím všetko pre to, aby som to splnil a mal dobrú sezónu. Cieľom je postúpiť do semifinále ligy, ale ja som si vždy dával tie najvyššie ciele, robil som pre to všetko a žil som pre to. Pôjdeme krok za krokom a uvidíme, ako to dopadne. V EuroChallenge by som bol rád, keby sme prešli cez prvú fázu. Ale tým, že sa skladá úplne nový tím, je ťažké určovať nejaké prognózy. Uvidíme, ako si všetci sadneme a ako sa každý hráči podriadia tímu. Teším sa, je to pre mňa veľká výzva!“
Myslíš, že by si sa ešte vrátil hrať na Slovensko, prípadne či ťa fanúšikovia opäť uvidia aj v národnom družstve?
„Určite sa na Slovensko ešte vrátim, ale dúfam, že nie tak skoro. Chcel by som pár rokov hrať v zahraničí, urobím pre to maximum, a potom uvidíme. V reprezentácii by som vždy rád hral. Ja som Srb a všetci vedia, ako Srbsko milujem, ale Slovensko mi všetko umožnilo, je to domov mojich detí a dalo mi to najkrajšie na svete. Ja som tu doma, cítim sa tu ako doma, a keď budem pozvaný do národného tímu a klub mi to umožní, veľmi rád prídem! Taktiež sa chcem poďakovať Interu, fanúšikom, všetkým spoluhráčom, trénerom a vedeniu, hlavne Milanovi a Mišovi za tie tri roky. Pomohli mi, keď som to najviac potreboval, a veľmi si to vážim! Preskákali sme toho veľa, dokázali aj prežívali tie najkrajšie, ale aj zlé chvíle, ale to je na športe to najkrajšie. Spolu s Pezinkom to boli asi moje najkrajšie basketbalové roky na Slovensku!“
FOTO: VLADIMÍR DORŇÁK