Izraelská stopa nie je historicky v Niké SBL nejako výrazná, ale keď už niekto prišiel na Slovensko z tejto basketbalovej krajiny, tak bol na palubovke výraznou osobnosťou. Toto do bodky platí o rozohrávačovi Komárna Amitovi Ebovi, čerstvo ocenenému najlepšiemu hráčovi a strelcovi za mesiac november. V rozhovore objasňuje, prečo sa rozhodol pre zmenu, čo mu môže dať aktuálna sezóna a prirodzene prišla reč aj na dianie v jeho krajine.
Veľký talent izraelského basketbalu, s takouto nálepkou sa musel potykať 24-ročný basketbalista od momentu, kedy začal v mládežníckych kategóriách reprezentovať svoju krajinu. Často patril ku kľúčovým hráčom a tieto očakávania dokázal napĺňať. Kým vo Winner lige (najvyššia súťaž) bol v pozícii náhradníka, tak v druhej najvyššej súťaži vypracoval na jedného z najlepších hráčov. Prečo teda zamieril na Slovensko?
„Izrael som sa rozhodol opustiť z dôvodu, že som chcel nový začiatok, novú kapitolu vo svojom živote. Najdôležitejšou vecou pre mňa bolo nájsť pokoj a tu ho mám. Je to skvelé, v Izraeli je to odlišné. Nedostával som tam tiež dostatok kreditu. Dlhé roky som hral v lige a vždy, keď som ukázal, že na to mám, tak som im nestačil. To je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre inú krajinu,“ odpovedal na úvod rozhovoru Ebo.
Tento riskantný ťah mu zatiaľ vychádza na jednotku, v Niké SBL je od prvého zápasu jednou z najväčších hviezd súťaže. S vicemajstrom bojuje o popredné pozície a sám sa štatisticky radí ku kandidátom na cenu MVP. Priemerne v zápasoch atakuje hranicu 25 bodov, 5 doskokov a 5 asistencií.
„Som zvyknutý byť streleckým lídrom. Prirodzene som líder, som ním rád a je to pre mňa dôležité. Kľúčové je, aby ma bolo počuť a mohol som viesť tím na palubovke. Čo sa týka Komárna a Slovenska, tak nešlo o veľkú zmenu. Mesto je podobné môjmu domovu v Izraeli, je tu ticho a tiež mnoho dobrých ľudí, vďaka čomu sa tu cítim dobre. Basketbalovo tu môžem byť sám sebou,“ prezradil rozohrávač Komárna.
Aj napriek vysokým číslam samotný hráč vie, že ešte má na čom pracovať. Jedno je isté, účinkovanie v drese „diablov“ si už všimli aj doma. „Ešte je mnoho vecí, na ktorých musím pracovať, ale nemôžem ich verejne povedať, aby o nich nevedeli súperi (úsmev). Dúfam, že táto sezóna mi pomôže k tomu, aby som získal väčší rešpekt. V Izraeli sa dosť zaujímajú o to, ako hrám na Slovensku,“ uviedol Ebo.
V zápasoch však nezaujme len svojimi výkonmi, ale pri pozornom sledovaní je možné vidieť na jeho obuvi odkaz, o ktorom nám prezradil viac: „Vzťahuje sa to na to, čo sa deje v Izraeli. Dve deti, jedno má 10 mesiacov a druhé 4 roky, uniesla Gaza a zlomilo mi to srdce. Každému, kto ma sleduje, som potreboval takto ukázať, že sa musia vrátiť.“
Málokto si vie predstaviť, ako náročné je fungovať v cudzine popritom, čo sa deje v jeho rodnej krajine. Ebo nám skúsil priblížiť, aký to má na neho vplyv: „Je to veľmi ťažké, nik skutočne nevie, čo sa deje a čomu musím čeliť každý deň. Mojich priateľov zavraždili, moja rodina je v ohrození a kamaráti tam bojujú. Je veľmi ťažké sa koncentrovať, ale pre tím robím všetko. Zverstvá, ktoré sa dejú v mojej krajine, sú šialené. Zažívam hrozné a šokujúce veci. Neprajem nikomu, aby videl veci, ktoré som videl. Pracujem s mentálnym koučom, ktorý mi pomáha každý deň k tomu, aby som bol čo najlepšie pripravený a koncentrovaný.“
Foto: Tony Mark