S trénerom MBK Lučenec Ivanom Kurillom sme sa zhovárali o tom, prečo sa im v závere prestupového obdobia nepodarilo posilniť tím, ale aj ako by sa mali zlepšovať domáci basketbalisti.
- Aký bol hlavný cieľ Lučenca pred sezónou?
„Hlavným cieľom bol postup do play off. Dokázali sme ho splniť aj napriek tomu, že sme neposilnili tím pred záverom ako ostatné tímy, ktoré majú omnoho väčší rozpočet a reagujú na vývoj situácie. Musíme však pracovať s tým, že naše družstvo nemá toľko skúsenosti s najvyššou súťažou ako iné družstva u nás. Len Maroš Rendla a Milič Blagojevič, ostatní hráči sú nováčikovia v tejto súťaži s nulovými skúsenosťami. O to viac nás teší, že sme sa dokázali prebojovať do play off a počas sezóny poraziť aj tímy, ktoré majú omnoho väčšie ambície ako my.“
- Snažili ste sa doplniť káder o slovenských hráčov. Nevyšlo to. Čo bolo dôvodom?
„Chceli sme do tímu doplniť pivota Karlovky Ivana Židzika. Je pravda, že termín na oslovenie bol tesne pred ukončením prestupového obdobia. Ivan končí štúdium, preto sa rozhodol uprednostniť školu, čo chápem, ale čo vidím ako dlhodobý problém niektorých slovenských hráčov, je ambícia. Opäť opakujem, česť výnimkám, nechcem nikoho hádzať do jedného vreca. Osobne som sa s tým stretával už v reprezentáciách, hráčom chýba motivácia napredovania. Nemyslím si, že pravidlo jedného slovenského hráča na ihrisku túto motiváciu vylepšilo, skôr vylepšilo platové podmienky slovenských hráčov. Ak hráčov oslovia kluby ako je Prievidza, Košice, Levice a iní, mala by to byť pre nich česť a motivácia zabojovať o titul majstra Slovenska, respektíve v budúcnosti hrať európsky pohár, a tak sa dostať do basketbalovej Európy a následne pomôcť slovenskej reprezentácii svojimi skúsenosťami.“
- Ako by ste vytvorili podmienky na to, aby sa slovenskí hráči herne zlepšovali?
„V prvom rade, v zaplatení kvalitných mládežníckych trénerov. To je prvý a najdôležitejší krok, čo sa nám dlhodobo nedarí. Stačí sa pozrieť na okolité krajiny – Maďarsko, Česko, Poľsko ako ich mládežnícky basketbal napreduje. Z toho ťažia potom aj kluby a reprezentácia. Chýbajú nám strediska vrcholovej mládeže, čo sme tu mali v minulosti. Zatiaľ čo vo futbale rastú športové triedy, na základných školách v basketbale upadajú. Športové triedy sú podhubie. Tých problémov je mnoho. Chcem veriť, že je snaha o zmenu v tejto sekcii basketbalu. Ak by potom toto fungovalo, tak nepotrebujeme vytvárať pravidlo jedného Slováka na ihrisku, lebo by ich bolo podstatne viac. Dnes ale máme problém si vybrať hráča, ktorý by spĺňal parametre najvyššej súťaže. U nás sa nám to podarilo toto skĺbiť práve u mladého Braňa Pipíšku. Pevne verím, že má pred sebou dobrú budúcnosť, pretože práve on má veľkú motiváciu napredovať.“
- Veľkým pozitívom pri návrate do najvyššej súťaže je divácky záujem. Ako vás tento fakt teší?
„Určite ma to teší. Divák v Lučenci je veľmi náročný. V minulosti zažil veľa úspechov, ale aj pádov. Je veľkým pozitívom, že si ľudia nájdu čas na basketbal. Našou úlohou je splatiť im dôveru, priniesť radosť a pekné basketbalové zážitky. Som veľmi rád, že sa v Lučenci opäť hrá najvyššia súťaž.“
- Fanúšikom v tejto sezóne doprajete aj atmosféru play off. Aké sú vaše ciele vo vyraďovacej časti?
„V play off narazíme na družstvo, ktoré ide hrať o titul. Či už to budú Košice alebo Inter, v rámci našich možností sa budeme snažiť čo najlepšie pripraviť. Play off je nová súťaž. Pôjdeme od zápasu k zápasu. Budeme sa snažiť najmä potešiť našich fanúšikov.“
Foto: Peter Jaško
