Inter delila od účasti medzi najlepšími 4 klubmi v sezóne 2023/2024 doslova jedna sekunda, po ktorej išiel ďalej ich štvrťfinálový súper a na strane „žlto-čiernych“ zavládlo sklamanie. Opäť sa ale podarilo zapojiť mladíkov, prišiel očakávaný návrat na Pasienky a situácia v klube sa vyvíja správnym smerom. Nielen o tomto nám porozprával kouč Danilo Rakočevič.
- Máte za sebou sezónu v pozícii hlavného trénera Interu, ako by ste ju celkovo zhodnotili?
„Sezónu hodnotím ako veľmi, veľmi turbulentnú. Mohla skončiť príjemne a pozitívne, ale skončila veľmi smutne.“
- Je konečné umiestnenie 7. miesto, reálnym odzrkadlením celej sezóny?
„Tabuľka nikdy reálne neklame, čo sa týka 7. miesta. Reálne sme boli na tejto pozícii v základnej časti. V play off sa to mohlo zmeniť, ale nezmenilo sa to. Keby sa všetko rátalo dokopy, tak by to možno reálne nebolo, ale je to proste tak. V základnej časti sme dopadli takto a po vypadnutí vo štvrťfinále, sme na tejto pozícii zostali.“
- Štvrťfinálová séria s Prievidzou sa skončila 2:3 na zápasy. Čo sa v nej ukázalo ako rozhodujúce a čo chýbalo vášmu tímu k lepšiemu výsledku?
„Štvrťfinálová séria s Prievidzou je určitá rana, ktorá nás všetkých bude dlho bolieť. Ťažko hovoriť o tom, či sme si zaslúžili alebo nezaslúžili takto skončiť. Myslím si, že aj keď posledný útok Prievidze skončil tak, ako nešťastne pre nás skončil, tak to bolo o starostiach, ktoré sme mali počas celej sezóny. Možno nejaký výpadok koncentrácie a ofenzívny doskok, aj keď to bola zvláštna situácia. Som toho názoru, že v play off sme hrali veľmi dobre, ale aj v prvom zápase sme zmeškali šancu uspieť v Prievidzi. Domácu palubovku sme ľahko udržali a posledný duel skončil tak, ako skončil. Ťažko teda povedať, čo rozhodlo. Na konci to bol jeden výskok a jedna lopta, plus asi domáce prostredie.“
- Čo vám z trénerského pohľadu dala táto sezóna?
„Z trénerského pohľadu prinesie každá sezóna nové skúsenosti, mnoho vecí, na ktoré sa musí človek prispôsobiť a reagovať. Priniesla nové situácie, celkovo však skúsenosti. Po konci každého ročníka ju treba zanalyzovať, čo bolo dobré, čo bolo menej dobré a snažiť sa vždy urobiť určitý pokrok, respektíve zlepšenie do ďalšej sezóny.“
- V tejto sezóne sa vám nevyhli hráčske zmeny. Aký to malo vplyv na budovanie chémie, herného konceptu a vlastne takej tváre družstva?
„Hráčske zmeny sú určitým štandardom. Niektoré veci sme museli riešiť, niektoré sa vyriešili samé od seba. Ak sa bavíme o chémii, tak zmeny prišli z toho dôvodu, že chémia neexistovala. To, čo nám vždy chýbalo – srdce a charakter, tak nebolo. Príchodom Daishona Smitha a Tomasa Zdanavičiusa to prišlo a hneď to zdvihlo celý tím. Pred koncom základnej časti sme sa zomkli a stali sme sa, asi neskoro, dobrým tímom. Boli sme v rámci všetkého napokon dobrým tímom.“
- Cez sezónu vás trápili herné výkyvy, z čoho podľa vás pramenili?
„Ja som človek, ktorý vždy verí v tréning. Tréning je podľa mňa najdôležitejšia časť, aj keď sa to možno v dnešnej dobe takto nevníma. Myslím si, že počas celej sezóny nám chýbal dobrý tréning, či bolo hráčmi, ktorí tu boli a potom išli, respektíve chorobami a zraneniami u mladších hráčov. My sme reálne nemali kompletný tréning tak, ako by som ja chcel, dlhú dobu. Ak tréning nie je dobrý a nie je všetko nastavené tak, ako by to malo byť, nie je motivácia a intenzita taká, aká by mala byť, tak výkyvy vždy budú. Keď sa na konci dostavili zmeny po príchode dvoch hráčov, plus zotavením všetkých mladých hráčov, tak vtedy to konečne začalo vyzerať lepšie a o veľa stabilnejšie.“
- Prišiel návrat na Pasienky, ako ho vnímate s odstupom času a v čom boli najvýraznejšie zmeny oproti Vietnamskej?
„My sme si Pasienky veľmi užili. Viem, že aj hráči to mali tak. Pre nás to bol vo februári veľký šok, keď sme sa tam presťahovali. Zrazu iná kulisa, všetko iné a do konca základnej časti sme si podľa mňa nevedeli na to zvyknúť. Začalo to zvládnutým a úspešným zápasom s Komárnom, a potom už bolo možné vidieť, ako to vyzeralo vo štvrťfinále s Prievidzou. Nedá sa to teda porovnávať s Vietnamskou, ktorá je vynikajúcou telocvičňou na trénovanie, ale Pasienky sú Pasienky. Všetko naokolo vyzeralo veľmi dobre.“
- Čo pozitívne si môžete zobrať zo sezóny vy a klub?
„Keď som prišiel minulú sezónu, tak vtedy to bolo o tom, že chceme nejako prežiť. Len my v klube veľmi dobre vieme, aká to bola sezóna. Cieľom bolo, aby sa Inter v lige udržal. Potom to bolo o tom, aby sa zapojili hráči z mládežníckych kategórií, to sa podarilo splniť do bodky. Kto to sleduje, tak si to môže dať celé dokopy. Nielen tento, ale aj minulý rok sme predstavili mnoho mien. Ročníky 2005, 2006, 2007, nie je šanca, aby niekto v Európe, v najvyšších súťažiach, mal toľko mladých hráčov. Šancu dostali a ukázali sa v dobrom svetle. Pre niektorých to bolo ťažšie ako pred rokom, pretože boli aj väčšie očakávania. Keď sa budú tomu venovať a trénovať, tak v ďalšej sezóne môžu byť lepší. Ďalším cieľom bol návrat na Pasienky, kde sme sa vrátili. Pozdvihli sme basketbal v Bratislave, ľudia začali chodiť a dúfam, že v tom budú pokračovať. To je ďalšie pozitívum. Jediná vec, ktorá mňa trápi, že sme dúfali v to, že urobíme krok dopredu a tento rok sa dostaneme aspoň do semifinále. Boli sme blízko, skončilo to veľmi smutne. Sníval som možno o iných veciach, ale to prerušilo košom Belikova. Ako som hovoril chlapcom, pre niekoho príde úspech hneď a pre niekoho neskôr. Treba pracovať, byť trpezlivý a keď úspech príde, tak bude ešte sladší. Inter je nastavený, aby urobil ďalší krok k tomu, aby sa vrátil tam, kde na Slovensku patrí.“
Foto: Vladimír Dorňák