V tejto sezóne zaujal na palubovkách okrem zvýšenej kvality súťaže aj návrat mnohých mladých hráčov, ktorí si skúsili basketbalový chlebík v zahraničí a väčšinou si premiérovo vyskúšali najvyššiu slovenskú súťaž – Eurovia SBL.
Mnohí sú veľkým oživením ligy a družstvá do nich vkladajú oprávnené nádeje. Menovať môžeme navrátilcov z amerických univerzít Borisa Bojanovského, Viktora Juríčka a Šimona Krajčoviča. Z Talianska sa prišiel rozohrať a naberať skúsenosti medzi mužmi Mário Ihring, zo Španielska sa po roku vrátil späť do Karlovky Marek Doležaj. Na fenomén návratov mladých hráčov sme sa pozreli s tromi odborníkmi. Jedným z nich je aj ústredný tréner Slovenskej basketbalovej asociácie František Rón: „Som rád, že sa mladí hráči vracajú do našej najvyššej súťaže. Niektorým sa zahraničné pôsobenia vydarili viac, niektorým menej. Je dobré, že dokázali zhodnotiť svoje účinkovanie mimo Slovenska a rozhodli sa aktuálne vrátiť naspäť. Určite dostanú väčšiu šancu napĺňať svoj potenciál, už len tým, že strávia viac času na palubovke. Samozrejme, že väčšina z nich zrejme očakáva, že sa do zahraničia vráti. Potrebné je len vystihnúť ten správny moment a počkať si na adekvátnu ponuku. Ako príklad by som spomenul Tomáša Satoranského (pozn. hráč NBA – Washington Wizards), ktorý mohol ísť do zahraničia už v 15-tich rokoch. Rozhodol sa získavať skúsenosti ako mladý hráč v českej lige, hral za USK Praha. Predĺžil svoju kariéru v Česku a nič tým nestratil. Naopak, do zahraničia potom odchádzal vyzretejší, pomohlo mu to ako odrazový mostík do ďalšej kariéry.“
Je veľmi dôležité vedieť, kedy je najlepší čas na odchod do zahraničného klubu, pretože hráči môžu odísť nepripravení alebo naopak prepásť správnu ponuku, ktorá sa už nikdy nemusí opakovať. „Veľmi dôležité je načasovanie odchodu. Je potrebné si uvedomiť do akého klubu hráč ide a mať ujasnené ciele s akými tam ide. Určite mu veľmi nepomôže ak bude sedieť na lavičke a v rozhodujúcich chvíľach sa vôbec nedostane na palubovku. Je veľmi náročné sa vedieť rozhodnúť, kde to bude pre mladého slovenského hráča najlepšie. Ja keby som mal radiť, tak by som sa vybral balkánskou cestou. Sú tam prepracované tréningy, z mladých hráčov vychovávajú komplexné osobnosti. Signálom, že to tam funguje je množstvo Srbov a Chorvátov, ktorí hrajú v NBA,“ radí nádejným basketbalistom pred zahraničným pôsobením bývalý reprezentačný tréner mužov Milan Černický.
Svoj pohľad na návrat mladých hráčov po pôsobení v zahraničí ponúka aj riaditeľ súťaže Peter Mičuda: „Kluby si uvedomili, že zavedenie kvóty počtu slovenských hráčov na súpiske má určite aj vplyv na kvalitu jednotlivých zápasov. Som rád, že išli cestou, že oslovili mladých hráčov a že sa nespoliehali len na osvedčených harcovníkov. Rozprávame sa najmä o posilnení kádrov Prievidze, Komárna a Levíc. Títo chlapci sú určite posilnením ligy a aj prísľubom pre reprezentáciu. Je to veľmi pozitívny jav, určite im to môže pomôcť v basketbalovom raste. Musia si však udržať výkonnosť, aby s nimi mohli tréneri rátať aj do ďalších náročných bojov, na mysli mám najmä play off.“
Všetci traja odborníci sa zhodujú v tom, že v slovenskej lige sa vytvára viac príležitostí na pobyt na palubovke. „Títo hráči majú schopnosti a talent, potrebujú najmä hrať, aby si vyskúšali náročné situácie často spojené s psychickým tlakom. To sa na tréningu nedá, to je možné len v súťažnom zápase. Naša liga im na to dáva ideálnu príležitosť. Musia to však mať upratané aj v hlave, musia si uvedomiť, že je lepšie veľa hrať na Slovensku ako sedieť na lavičkách rôznych zahraničných tímov. Dôležité je aj to, aby s tým boli uzrozumení aj ich agenti a aby nevytvárali na chlapcov zbytočný tlak,“ upozorňuje Rón.
Riaditeľ Eurovia SBL veľmi pozorne sleduje výkony jednotlivých hráčov, a tak môže hodnotiť ako sa mu pozdáva hra „navrátilcov“: „Myslím si, že svoju úlohu zatiaľ zvládajú veľmi dobre. Dostali šancu, snažia sa ju využiť. Samozrejme, že nie je ľahké zapadnúť do rozbehnutého tímu s legionármi a inými slovenskými hráčmi, ale chlapci dokazujú, že sa to dá aj bez väčších problémov. Na druhej strane treba vyzdvihnúť aj ďalších našich hráčov, ktorí síce neboli v zahraničí, Eurovia SBL hrajú dlhodobejšie a sú dôležitou súčasťou svojich klubov.“
Aktuálny ročník Eurovia SBL „odhalil“ aj viacero neopozeraných tvári, ktorým evidentne pomohla zmena klubových farieb. Asi najväčší skok zažil Jaroslav Musil, ktorý po šiestich rokoch vymenil Inter za Levice. V drese Patriotov sa dostal do základnej zostavy a jeho čísla išli výrazne smerom nahor. Po deviatich rokoch odišiel z Pasienkov tiež jeho bývalý spoluhráč Andrej Kuffa, v Komárne nabral pod taktovkou trénera Richarda Ďuriša druhý dych, za čo sa mu odvďačil napríklad víťazným pokusom v zápase s Prievidzou.
Vo Svite cítiť ako pomohli reprezentačné skúsenosti dvojici Martin Bachan a Boris Belavý, čoraz vyššiu minutáž dostáva aj odchovanec Samuel Kubaský. Nováčik z Lučenca vytiahol do základu Branislava Pipíšku, ktorý už nie raz potvrdil úspešný prechod z prvoligovej konkurencie medzi mužov. Na slovenské palubovky sa vrátil z americkej univerzity Milan Vago, aktuálne je na skúške práve v tíme Ivana Kurillu.
Na Spiši zatiaľ vychádza sezóna Adamovi Antonimu, Nitra dá v závere sezóny šancu jednému z najtalentovanejších mládežníckych hráčov Róbertovi Rožánekovi. Kvalita slovenskej ligy stúpa, návštevnosť príchodom nováčikov vzrástla. Slováci si nachádzajú svoje pevné miesto v tímoch, čo je dobrá správa smerom do budúcna. „Hráči, ktorí sa vrátili sú veľkým prínosom pre celú súťaž, nemajú ľahkú úlohu zapadnúť do tímov, ktoré si ich vybrali, lebo Eurovia SBL je veľmi kvalitnou ligou, ktorá je v zahraničí trochu podceňovaná. Prievidza úspešným vystúpením v Európskom pohári FIBA, kde dokázala vyhrať aj vo Francúzsku dokázala, že aj slovenské kluby môžu hrať dobrý basketbal. Keď sa chcú mladí hráči v ich kádroch presadiť, musia podávať vyrovnané výkony a musia predčiť či už zahraničných hráčov alebo slovenských konkurentov,“ potvrdzuje názor o kvalite ligy Černický.
Foto: Lukáš Droppan, Vladimír Dorňák, Martin Šopinec