20. marca, symbolicky na zrekonštruovaných Pasienkoch, to bolo naposledy, kedy si na seba navliekol hráčsky dres a tenisky. Po 11 sezónach v Niké SBL, takmer 400 odohraných zápasoch, sa Goran Bulatovič rozhodol vo veku 36 rokov ukončiť hráčsku kariéru. Jeden z najdlhšie pôsobiacich legionárov a najrešpektovanejších hráčov v najvyššej súťaži sa lúči s 4 majstrovskými titulmi, 1 Slovenským pohárom a 2 ligovými bronzmi. V rozhovore sa dozviete okrem iného od „Buliho“ dôvody jeho rozhodnutia, ako hodnotí svoju kariéru a tiež aké budú jeho ďalšie basketbalové kroky.

Pred aktuálnym ročníkom sa Bulatovič prvýkrát v kariére dostal do zdvojenej pozície, okrem hráča bol aj asistentom trénera Danila Rakočeviča, takže podľa potreby sa striedalo jeho využitie v zápasoch. „Cez leto som sa pri zistení mojej úlohy nastavil tak, že som musel byť pripravený na všetko. Robil som napríklad skauting, trénoval som mládež a napokon som trénoval s chalanmi, tak vyzeral môj bežný deň. Vždy som mal záujem študovať kondičnú prípravu, baví ma to. Učím sa, čítam, veľa pozerám klipy,“ hovoril už bývalý hráč Interu o svojom režime počas predchádzajúcich mesiacov a novej pozícii.

V jednom momente sa dokonca musel zhostiť taktovky nad družstvom, spolu s manažérom tímu, Miroslavom Páleníkom, viedli Inter na palubovke Svitu, keď pre chorobu nebol Rakočevič k dispozícii. „Bolo to pre mňa náročné, nová úloha a po zápase som vtedy písal trénerovi Danilovi Rakočevičovi, že to vôbec nemá ľahké. Veľmi dobrá skúsenosť, ako kapitán som si užíval každú novú výzvu, ktorú v živote dostanem. Keď som sa ako tréner postavil, tak som vlastne zistil, že o basketbale neviem nič. Musel som sa starať o 12 hráčov, rozmýšľať nad striedaniami, oddychovými časmi atď. V momente som sa musel rozhodovať,“ zaspomínal Bulatovič na tento zápas.

Vo svojej poslednej hráčskej sezóne naskočil „Buli“ do 12 stretnutí, jeho posledný duel prišiel symbolicky na zrekonštruovaných Pasienkoch. Proti Leviciam zaznamenal 20. marca 10 bodov. „Fyzicky sa cítim dobre, ale zároveň cítim, že už to nie je ono, už nedokážem odovzdať to, čo som dokázal predtým. Rozprával som sa s bývalými spoluhráčmi, ktorí už skončili. Vždy mi hovorili, že raz začneš cítiť, že už to nie je ono a že nadišiel ten čas. A ja som to trocha cítil už minulý rok, no vtedy ma ešte prehovorili. Ani to však neľutujem a som rád, že som mohol odohrať túto sezónu a v nej som si užil každý z tých dvanástich zápasov, lebo som vedel, že sú moje posledné v kariére. Škoda, že to stretnutie s Levicami sme prehrali, ale budem si pamätať, že na posledný zápas v kariére som nastúpil na nových Pasienkoch,“ povedal bývalý reprezentant Čiernej Hory v rozhovore pre klubový web.

V žlto-čiernom drese strávil Bulatovič veľkú väčšinu svojej slovenskej etapy v hráčskej kariére (2012 – 2014, 2015 – 2020, 2021 – 2024), s Interom dosiahol na všetky svoje úspechy – 4x majstrovské tituly (2013, 2014, 2017, 2019), víťaz Slovenského pohára (2016) a 2x ligový bronz (2016, 2018). Ako si pamätá na začiatky svojho zahraničného angažmánu?

„Mišo Ondruš vtedy prišiel do Belehradu po mňa. Nevedel som, čo ma čaká. Inter bol môj prvý tím mimo Čiernej Hory a Srbska. Veľmi som sa tešil, aj keď som celkom nevedel, do čoho idem. Pamätám si prvý deň v Bratislave. Privítal ma tréner Oliver Vidin, hneď mi ukázal halu a na druhý deň sme už mali prvý tréning. Pamätám si, že som bol aj trošku nervózny, lebo som nemal úplne jasnú predstavu, čo ma tu presne čaká. Chcel som sa však ukázať, lebo hneď od prvého dňa sa mi v Interi veľmi páčilo. Bogoljub Devrnja sa už vtedy poznal s trénerom Vidinom. Poznali sa a Oliver sa spýtal, či pozná nejakého vhodného rozohrávača. S Bogoljubom som hral sezónu predtým v Čiernej Hore. On ma odporučil. Ja som referencie nemal, ale keď som sa prvýkrát dostal do kontaktu s Oliverom Vidinom, všetko mi vysvetlil. Povedal, že toto je najlepší klub na Slovensku a má veľkú históriu. To bolo všetko, čo som vedel pred mojim príchodom do Bratislavy. Pamätám si, že sme boli veľmi mladý tím. Andrej Kuffa vtedy patril medzi najlepších mladých hráčov na Slovensku. Spomeňme aspoň Jara Musila, Riša Urlanda, Riša Kucsu, ktorý bol tuším najstarší a na začiatku bol aj kapitán. Všetko to boli mladí chalani. Veľmi dobre a veľmi tvrdo sme trénovali, ale taký mladý tím to potrebuje,“ odpovedal Bulatovič pre oficiálnu stránku Interu.

S celkovo 6 ligovými medailami počas svojho 11-ročného pôsobenia na slovenských palubovkách, patrí 36-ročný basketbalista k najdekorovanejším hráčom histórie najvyššej súťaže. Všetky úspechy prišli v drese Interu. „Nikdy nezabudnem na deň, keď sme vyhrali prvý titul. Sezóna 2012/13. Pre mňa bol prvý v živote. Vybojovali sme ho v siedmom zápase. Finálová séria Interu s Komárnom bola podľa mňa najlepšia, odkedy som na Slovensku. Bola to moja prvá sezóna v Interi, prvý majstrovský titul, ale aj na tie ostatné mám pekné spomienky. Mrzí ma, že som nemohol pre otras mozgu odohrať finálovú sériu s Komárnom v roku 2017, keď sme ho zdolali 4:1 na zápasy po tom, čo sme rovnako 4:1 vyradili v semifinále Prievidzu. Ale rád spomínam aj na posledný titul v roku 2019: perfektné play-off, vyhrali sme všetko, bez jedinej prehry. Vtedy som cítil, že je to zrejme najlepší tím, ktorý sme v Interi za tie roky mali. Aramis Naglič prišiel ako kouč v polovici sezóny a všetko dokonale sadlo. V play-off sme nestratili ani zápas. Ani do jedného stretnutia sme nešli s vedomím, že by sme azda mohli prehrať. Mali sme obrovské sebavedomie. Sezónu 2018/19 si pamätám práve vďaka tomu, akí silní sme sa vtedy cítili,“ hodnotí toto obdobie samotný hráč.

Fanúšikovia ho mali možnosť ale vidieť aj v inom, ako v žlto-čiernom drese. Sezónu 2014/2015 strávil ako hráč Spišskej Novej Vsi, v sezóne 2020/2021 bol súčasťou Handlovej. „Dve sezóny, keď som bol v Spišskej a Handlovej, boli v dôsledku toho, že do Interu prišiel tréner, ktorý ma nevidel v jeho tíme. To bol jediný dôvod, pre ktorý som odišiel. Ak by som všetkých jedenásť sezón, čo som pôsobil na Slovensku, odohral za Inter, nemal by som s tým žiadny problém. Mne sa tu veľmi páčilo a nie, nič neľutujem. Každá sezóna mi čosi priniesla. Nazbieral som tu obrovské skúsenosti. Nielen v Bratislave, aj v Spišskej Novej Vsi a Handlovej som spoznal veľmi dobrých ľudí. Ani jeden rok prežitý na Slovensku nebudem ľutovať,“ vyhlásil Bulatovič.

Okrem ročného návratu (2021 – 2022) do rodnej Čiernej Hory, bol „Buli“ nepretržite súčasťou najvyššej súťaže. Za ten čas si získal nielen status klubovej ikony Interu, ale aj všeobecný rešpekt od ostatných klubov, protihráčov a fanúšikov. "Ako som už veľakrát povedal, na Slovensku som si našiel veľa kamarátov. Kdekoľvek som hral, stretol som tam dobrých ľudí. Všetkým môžem len poďakovať za lásku a rešpekt, ktorú mi dali, pretože to je niečo na celý život," povedal 36-ročný basketbalista na túto tému. 

Cez 20 rokov hráčskej kariéry, to je množstvo zápasov, momentov, úspechov, ale aj neúspechov. Na čo bude najviac spomínať? „Určite budem rád spomínať aj na tri roky v Belehrade, v Crvenej zvezde. Odišiel som tam ako mladý, pätnásťročný chlapec. Išiel som z malého mesta do metropoly. Mojim koučom bol Darko Rajakovič, ktorý je dnes hlavným trénerom v Toronte Raptors. Od neho som sa mnohé priučil. Od pätnástich rokov som sa naučil žiť ako profesionál. Potom som prišiel na Slovensko, odkiaľ si určite budem pamätať výborných spoluhráčov, kamarátov. Mal som tú česť hrať s bratmi Rančíkovcami. Aj od nich som sa naučil veľa vecí, napríklad, ako by mal profesionál žiť, ako by sa mal stravovať, ako by mal fungovať. Každý rok som dostával nové podnety. Aj teraz, v tejto sezóne, som sa mohol veľa naučiť od mladších spoluhráčov. Nazbieral som veľa skúseností, ktoré teraz budem môcť rozdávať. Nič neľutujem. Či moja kariéra mohla byť aj lepšia? Možno aj mohla, ale som veľmi spokojný. Žil som veľmi dobrý život, robil som to, čo mám najradšej, zarábal za to peniaze... Takže neľutujem ani jednu sekundu a nenapadá mi nič, čo by som si teraz prial zmeniť,“ odpovedal Bulatovič.

Pôsobenie v pozícii basketbalistu je tak na svojom konci, aj keď „Buli“ stále preukazoval svoju platnosť na palubovke. „Už v minulej sezóne som začal uvažovať o konci kariéry. Cítil som, že už nemôžem robiť veci, ktoré som niekedy mohol robiť. Niektorí ľudia ma presvedčili, aby som ešte odohral jednu sezónu a neľutujem to, lebo som si užil basketbal s vedomím, že to bude určite moja posledná sezóna. Už ma nik nepresviedčal, pretože moji najbližší ľudia a ľudia z klubu vedeli, že toto bude určite môj posledný rok. Hráčsku kariéru som si užil a vedel som, že raz príde čas, keď budem musieť skončiť. Bol som na to pripravený," objasnila klubová ikona Interu svoje rozhodnutie. 

Zo slovenského basketbalového prostredia by však nemal odísť, v lete ho čakajú povinnosti pri reprezentačnom tíme a črtá sa aj jeho pokračovanie v mládežníckych štruktúrach Interu. „Už som sa bavil s Mišom Ondrušom o budúcej sezóne. Predostrel mi nejaké plány. Bavilo ma pracovať s tými chalanmi a sledovať ich progres. Tešil som sa z každého bodu, čo dali za mužov aj z tých výborných zápasov, čo odohrali. Takže uvidíme, čo prinesie budúcnosť. To, že ma začlenili do reprezentácií, je pre mňa veľká časť. Slovensko mi dalo veľa a dúfam, že takto mu to aspoň nejako budem môcť vrátiť. Predchádzajúce leto bolo veľmi dobré, dúfam, že aj tohtoročné odohráme na majstrovstvách dobre a všetci budeme spokojní,“ dodal na záver Bulatovič.

Kariéra Gorana Bulatoviča:

Kluby: Gorštak Kolašin (pred 2003), Crvena Zvezda Belehrad (2003 – 2006), Primorje Herceg Novi (2008 – 2010), Teodo Tivat (2010 – 2011), ABC Primorje Herceg Novi (2011 – 2012), BK Inter Incheba Bratislava (2012 – 2014), BK 04 AC LB Spišská Nová Ves (2014 – 2015), BK Inter Bratislava (2015 – 2020), MBK Baník Handlová (2020 – 2021), KK ABS Primorje 1945 Hergec, KK Podgorica Bemax (2021 – 2022), Inter Bratislava (2022 – 2024)

Najväčšie úspechy: 4x majster Slovenska (2013, 2014, 2017, 2019), víťaz Slovenského pohára (2016), 2x bronz Niké SBL (2016, 2018)

Goran Bulatovič bol tiež počas sezóny hosťom v ligovom podcaste, vypočuť si tak môžete jeho zaujímavé názory aj na ďalšie témy:

Zdroj: bkinter.sk, Autor: Adam Solga

Foto: Lukáš Droppan, Vladimír Dorňák, Vladimír Králik