Na Slovensku zanechal nezmazateľnú stopu. Dva majstrovské tituly v pozícii trénera Interu Bratislava a trikrát zdvíhal nad hlavu trofej pre víťaza ako hráč Pezinka. Momentálny kouč Viedne, Aramis Naglič sa vrátil na miesto, kde zažil nezabudnuteľné spomienky a úspechy. V rámci Alpsko-jadranského pohára sa postavil klubu, ktorý naposledy viedol. Pri tejto príležitosti sme s trénerskou osobnosťou z Chorvátska zaspomínali na minulosť, ale sa aj rozprávali o súčasnosti.
- Aké boli pocity pri návrate do pezinskej haly?
„Bolo to dosť emotívne. Zažili sme tu výborné basketbalové momenty, trikrát sme boli majstrami. Zlaté časy pezinského basketbalu. Vždy sme sa tu mali veľmi dobre, bol som tu rád. Som rád, že som tu mohol byť.“
- Čo sa tu zmenilo za tých 18 rokov, odkedy ste tu naposledy boli?
„Nič (smiech). Hala je rovnaká, zmenilo sa mesto. Je tu veľa nových vecí, čo som mal možnosť vidieť cez autobus. Je to tu také, ako tu bolo.“
- Tri tituly s Pezinkom. Ktorý bol pre vás najdôležitejší?
„Bolo to už dosť rokov dozadu. Každý bol dôležitý, keďže tu bolo dobré mužstvo, s dobrou chémiou a energiou.“
- Aký je najpamätnejší moment, respektíve spomienka, na pôsobenie v Pezinku?
„Ja by som si spomenul na Andreja Lukjanca. Všetkým nám chýba. Boli sme dobrí kamaráti, vždy sme si písali cez telefón. Je mi smutno, že tu už nie je.“
- Na Slovensku ste získali päť majstrovských titulov. Ako sa spätne obzeráte za touto bilanciou?
„Je to pekné. Som rád a teší ma, že som tu v podstate taká legenda (úsmev). Ja som iba normálny človek, na Slovensku sa mám vždy dobre.“
- Zápas Interu s Viedňou bol duelom trénerských osobností. Ako ste to vnímali?
„Veľmi sa s Olegom rešpektujeme. Prajem mu veľa úspechov, robí aj v reprezentácii a tiež v klube dobrú prácu. Prajem mu len to dobré.“
- S Viedňou ste sa prvýkrát prihlásili do pohárovej Európy. Hrali ste kvalifikáciu Európskeho pohára FIBA a teraz ste súčasťou Alpsko-jadranského pohára. Prečo sa klub vydal touto cestou?
„S príchodom nového sponzora prišli nové plány. Dúfam, že to bude všetko v poriadku. Prvý rok je vždy najhorší a najťažší. Verím, že to zvládneme.“
- Ako je na tom váš káder v porovnaní s tímami z domácej súťaže?
„Myslím si, že na rakúsku ligu máme solídny káder. Ak budeme dobre pracovať a všetci budeme zdraví, tak verím, že budeme hrať o nejaký pohár.“
- Stíhate popri tom sledovať aj Niké SBL?
„Sledujem ju, keďže v nej mám kamarátov. Najviac Danila Rakočeviča v Handlovej, bol mojim asistentom a máme dobrý vzťah. Sledujem aj Inter.“
- Ako vnímate koncepciu práce Interu s mladými hráčmi?
„Je to veľmi múdre. Sú síce neľahké časy, spojené s finančnou krízou, ale dali im šancu a myslím si, že sa im to vyplatilo.“
- Čo hovoríte na úspech reprezentácie Slovenska?
„Veľmi dobrá práca. Dúfam, že v tom budú pokračovať. Viem, že je to limitované nejakou kvalitou, ale odvádza s tým dobrá robota a je to dobré pre PR basketbalu.“
Foto: Vladimír Dorňák