Nadviazať na Slovenský pohár a ligové striebro nie je jednoduchá úloha, ale Lučenec mal odhodlanie zopakovať podobné úspechy. Napokon však narazil na svoje limity, svoju rolu zohrali zmeny v kádri, výmena trénera a napokon aj absencia vysokých hráčov. Nielen o tom sa rozprávame v bilančnom rozhovore s trénerom „pelikánov“ Nenadom Miloševičom, pre ktorého to bol prvý rok v Niké SBL.
- Máte za sebou sezónu na lavičke Lučenca, ako by ste ju celkovo zhodnotili?
„Sezónu môžeme rozdeliť na dve časti. Jednou bola, keď som prišiel k tímu, ktorý bol nejako poskladaný. Našiel som veľa problémov, ktoré sme postupne začali riešiť. Druhou časťou sezóny by som nazval čas, keď sa už nejaké veci vykryštalizovali, mladí slovenskí hráči napredovali. Naša hra dostala fazónu, bol vidieť obrovský posun.“
- Je konečné umiestnenie 5. miesto, reálnym odzrkadlením celej sezóny?
„Na Slovensku sa tímy na 90 percent po sezóne obmieňajú. Neexistuje nejaká kontinuita, možno okrem Levíc. Ostatné družstvá obmieňajú svoje kádre. Aj vzhľadom k tomu si myslím, že celkovo sme hrali až nad hranicami našich možností.“
- Play off séria s Komárnom sa skončila 0:2 na zápasy. Čo sa v nej ukázalo ako rozhodujúce a čo chýbalo vášmu tímu k lepšiemu výsledku?
„Komárno bolo fyzickejšie ako my. My sme mali celú sezónu problém s tým, že sme mali nízke družstvo. Chýbali nám vyšší hráči. Rozhodol väčší fyzický fond na strane súpera a aj úspešnejšia streľba. Markantné to bolo pri streľbe za tri body.“
- Čo vám z trénerského pohľadu dala táto sezóna?
„Bola to moja prvá sezóna na trénerskej lavičke medzi mužmi. Vedel som ako funguje tím, ako fungujú hráči. Dalo mi to rozhľad napríklad o tom, že je veľmi dôležité, aby tím bol od začiatku sezóny spolu, aby sa dokázal zohrať, spoznať. Že do družstva treba vyberať hráčov aj na základe charakteru, nielen podľa basketbalových štatistík. V mnohých veciach som sa len utvrdil. Urobili sme všetko pre to, aby sezóna v Lučenci bola úspešná.“
- Na lavičku tímu ste prišli už počas rozbehnutej sezóny. Ako náročné bolo meniť veci za pochodu?
„Skladba tímu nebola podľa mojich predstáv. Základnými hráčmi v basketbale sú rozohrávač a pivot, to sú najdôležitejšie pozície pri skladaní tímu. My sme v podstate až v novembri našli rozohrávača. Tahj Eaddy, ktorý hral dovtedy na poste jednotky, bol typická dvojka. Lukáš Bolek, ktorý mohol hrať na poste rozohrávača mal zlomenú ruku, Filip Rákai nemal ligové skúsenosti. Nebolo to ľahké nájsť rozohrávača. Nakoniec sme podpísali kvalitného Tyrika Armstronga. Museli sme potom meniť systém našej hry, nebolo to ľahké. Myslím, že keď sa to všetko dalo dokopy, bolo to už v poriadku.“
- V závere základnej časti ste rozviazali spoluprácu s Tahjom Eaddym. Nechýbala vám v play off jeho produkcia, možno líderstvo?
„Bol to čistokrvný strelec, ale mal zlú disciplínu, nemal záujem ďalej pôsobiť v Lučenci. Treba povedať, že po jeho odchode sa zlepšila naša obranná hra. Príležitosť dostali iní hráči. V útoku nám po jeho odchode chýbala väčšia variabilita. Nebolo však možné, aby s podobným laxným prístupom ďalej v klube pôsobil.“
- Mali ste ešte voľné jedno legionárske miesto, prečo ste sa ho vlastne rozhodli nezaplniť?
„Všetko sa udialo na konci prestupového obdobia. Na trhu bolo málo hráčov a rozhodli sme sa radšej dať šancu našim hráčom. Ukázalo sa, že sa na nich dá stavať. Hráči ako Juraj Láštic, Filip Rákai a Matej Siládi dostali v druhej časti sezóny priestor na ukázanie svojich kvalít. Myslím, že ho využili a budú aj v ďalšej sezóne napredovať. Treba povedať, že aj po odchode Eaddyho sme vyhrali 5 zápasov za sebou. V play off s Komárnom nám však jeho produktivita chýbala.“
- V závere základnej časti ste mali vynikajúcu a dlhú víťaznú sériu. Čo sa zmenilo v play off, nepreladili sa hráči na inú súťaž?
„Komárno využilo, že sme nemali klasického strelca, ktorého sme nemali ani na pozícii 4-5. Výborne nás bránili. Aj keď sme si vytvorili dobré pozície, nedarilo sa nám skórovať. Obrovský rozdiel bol v streľbe trojok, vo dvoch zápasoch nám nastrieľali spolu 30 trojok, konečné skóre bolo potom realitou.“
- Oproti predchádzajúcej sezóne malo družstvo kolísavé výsledky a výkony. Boli v tomto smere priveľké očakávania od verejnosti a klubu?
„Možno od verejnosti väčšie očakávania boli. Reálne veci sa však dajú povedať v nejakej odbornej diskusii, ktorá na Slovensku absentuje. Ťažko sa porovnávajú jednotlivé sezóny. Myslím, že táto sezóna je úplne iná ako minulá. My sme trpeli tým, že celkovo sme mali nízky tím, zatiaľ čo iné tímy vysokých hráčov angažovali. Nemali sme stabilitu na doskoku a v obrane. Kolísavé výkony boli aj dôsledkom fyzickej kondície, ktorá nám chýbala.“
- Do klubu ste získali ďalších mladých Slovákov, ako sa prezentovali z vášho pohľadu na zápasoch a tréningoch?
„Môžem ich len pochváliť za prístup ako trénovali, aj keď na začiatku sezóny dostávali menej príležitostí. Postupom času dostávali viac šancí. Od prezidenta klubu Michala Matalu som mal podporu v myšlienke, že im treba dať väčšiu minutáž. Chlapci sa ukázali v dobrom svetle, využili ponúknutú príležitosť. Som s nimi spokojný a verím, že v kvalitných výkonoch budú pokračovať aj v ďalšej sezóne.“
Foto: Lukáš Droppan