Okrem krátkej etapy s Karlovkou, je to v podstate jeho prvá plnohodnotná sezóna v Niké SBL. Juraj Páleník prišiel do Komárna po viac ako 6-ročnom pôsobení na českých palubovkách a u vicemajstra sa ocitol na správnej adrese. Dokazuje to nielen individuálnymi výkonmi, ale s družstvom je aktuálnym lídrom súťaže. S najlepším Slovákom do 23 rokov prvej štvrtiny základnej časti sme sa rozprávali o doterajšej kariére, letnej zmene klubu a tiež o doterajších výsledkoch „diablov“.
- Po viac ako 6 rokoch ste sa vrátili z Česka na Slovensko. Čo stálo za vašim návratom a prečo ste si vybrali Komárno?
„Celých 6 rokov som bol tak nastavený, že chcem zostať v Česku čo najdlhšie. Časom som si na všetko zvykol a našiel si tam veľmi veľa priateľov. Osobne som si ale návrat na Slovensko nepripúšťal. Keď to porovnám hráčsky, tak ja, keď som začal hrať českú extraligu, tak som hral proti Hrubanovi, Bohačíkovi, Bendovi, Šiřinovi, hráčom, ktorých som dovtedy videl iba v reprezentácií. V slovenskej lige vtedy takí dobrí hráči neboli. A zahraničných hráčov snáď ani netreba porovnávať. Postupne som začal viac sledovať aj slovenskú ligu, hrali sme aj v príprave proti slovenským tímom. V podstate až v Prahe, som to začal reálne zvažovať, kde som vlastne celú sezónu strávil s Robom Rožánkom. S ním som viac sledoval aj slovenskú ligu, keď sme pozerali jeho brata alebo iné zápasy. Po sezóne sa môjmu agentovi veľmi rýchlo ozval Boban Tomič a bola to vlastne aj jediná oficiálna ponuka, ktorú som zo Slovenska mal. Ale aj tak to rozhodovanie bolo zložité a zdĺhavé, z viacerých dôvodov, čo Boban určite potvrdí.“
- Čo vám vlastne dalo pôsobenie na českých palubovkách?
„Na začiatku to bol trochu šok, keď som ako čerstvo 17-ročný prišiel do Prostějova. Prvýkrát na celý rok od rodiny, zo začiatku som sa ťažko zžíval aj s českou školou, na druhú stranu mi v tom veľmi pomáhali spoluhráči a tréner Peter Bálint, ktorý ma v podstate priviedol do Prostějova. V mužoch to bolo hlavne o skúsenostiach, doprial by som každému ten pocit, byť v 19 rokoch zahraničný hráč. Ale v každom klube mi vždy českí hráči veľmi pomáhali, tých ťažkých situácií bolo veľmi veľa, konkrétne by som určite rád spomenul Peťa Bohačíka z Ostravy.“
- Sezóna 2021/2022 v Opave bola doteraz pre vás asi tou najnáročnejšou. Ako ste to vtedy vnímali a čo následne znamenala šanca od Slavie Praha?
„Určite bola najnáročnejšia, hlavne čo sa týka psychického hľadiska. Hrali sme českú ligu, aj Európsky pohár FIBA. Veľa sme cestovali a ja som skôr dostával šance v európskom pohári. Pred Vianocami som začal mať zdravotné problémy, ktoré nebudem špecifikovať, ale stačilo mi 4-krát prebehnúť ihrisko a musel som dať pauzu. Neskôr som znovu začal, ale potreboval som nejaký impulz. Mal som v Opave zmluvu ešte na rok, ale sám tréner Petr Czudek mi vravel, že si myslí, že by som mal ísť niekam, kde budem môcť veľa hrať. Takže po nejakej dobe som sa rozhodol pre nováčika Slaviu Praha, kde som bol aj s Robom Rožánkom. Táto šanca znamenala pre mňa veľa, keďže tréner mi dôveroval, naviac som si mohol zahrať s bývalým kapitánom českého národného tímu Pavlom Pumprlom. Ešte k tomu sa nám podarilo poraziť Nymburk a dvakrát Opavu, čo bolo zvlášť pre mňa veľmi cenné.
- Bolo po vydarenom ročníku v lete náročné rozhodnúť sa, kde basketbalovo pokračovať?
„Určite nie, ja som v tom mal jasno v podstate hneď. Akurát ťažko povedať, čo znamená vydarený ročník. Dosť blízkych ľudí mi vravelo, že Komárno môže byť pre mňa dobrá cesta, môžem dostať priestor v basketbalovom meste s dobrým klubovým zázemím. Predsa len, keď niekto povie Slavia Praha, skoro každý si predstaví Jindřicha Trpišovského, alebo teda futbal ako taký.“
- Komárno Vás bralo s tým, že ako mladému slovenskému hráčovi vám dá priestor a šancu. Aké dojmy zanechala vo Vás táto vízia a sľub?
„Je to pre mňa zaujímavá vízia. Pre mňa je ale skôr dôležitejšie, že sú tu ambície hrať o tie najvyššie priečky. Keď som bol mladší, tak som bol úplný flegmatik, ale teraz mám pocit, že sa to trochu zmenilo. Určite nie som extrovert, ale som hladný po víťazstvách a nie číslach. Riešim, ako hrať čo najlepšie spolu, nie každý sám za seba.“
- Zatiaľ ste zažili dve trénerské zmeny, čo v podstate po necelých 2 mesiacoch nie je obvyklé. Ovplyvnilo Vás to nejako po basketbalovej stránke?
„S každým trénerom prišiel iný systém v obrane, začali sme hrať inak v útoku. Máme podľa mňa veľký útočný potenciál, akurát nie vždy sa nám ho podarí naplno využiť. Na druhú stranu treba povedať, že keby sme hrali geniálne teraz, nemuselo by nám to vydržať do play off. Verím, že sa nám to podarí správne všetko načasovať na najdôležitejšiu časť sezóny.“
- Pod koučom Miljanom Čurovičom prišlo zaradenie do základnej päťky, čo to po tom všetkom, čo ste zažili vo svojej doterajšej kariére, pre Vás znamená?
„Mne je osobne jedno, či začínam z lavičky alebo v základnej päťke. To je vždy rozhodnutie trénera a ja tomu nášmu verím plne vo všetkom. Niekedy to môže byť aj súčasť taktiky na súpera. Za mňa je ale veľmi dôležité, aby energia do hry prišla z lavičky, často to môže zmeniť obraz zápasu. U mužov som ale v podstate celé 4 roky takmer vždy začínal z lavičky, vlastne niekedy som na nej začal a zohrieval ju až do konca.“
- Vo Svite ste sa postarali o vyrovnávajúcu strelu s klaksónom. S odstupom času, ako si spomínate na tú akciu a bola to pre Vás najväčšia strela, akú ste premenili?
„Hlavne to bolo v zápase o priebežné prvé miesto, takže o to viac si to vážim. Je treba ale povedať, že vo Svite sme hrali asi zatiaľ náš najlepší zápas v tejto sezóne a bolo to veľké tímové víťazstvo. My hráči vieme, že v tej hale sa hrá veľmi ťažko, sú tam aj dobrí fanúšikovia, aj keď v Komárne máme lepších, no a o to cennejšie to víťazstvo je. Určite to bola jedna z mojich najväčších striel a s odstupom času ju beriem stále rovnako. Spomínam si, ako som asi rok a pol dozadu v Brne premenil podobne dôležitú trojku, tuším to bolo ale za vyrovnaného stavu a potom ešte zostali nejaké dve sekundy do konca. Bolo to ale v období, keď som sa vracal a hral som za opavské 'béčko'.“
- Komárno ako keby odomklo váš basketbalový potenciál. Ako sa pozeráte na svoje výkony v prvej štvrtine základnej časti?
„Ako hovoril môj bývalý tréner, 'tímový výkon sa skladá z individuálnych výkonov'. Ja som veľmi rád, že Komárno je po prvej štvrtine na prvej priečke, ale to nič neznamená. Potrebujeme, aby sme na ihrisku vyzerali spolu čo najlepšie a hlavne pri nejakých výpadkoch držali spolu. Sila tímu sa vždy ukazuje, keď sa nedarí, takže musíme byť silní a hlavne sezóna je ešte veľmi dlhá. Som rád, že mojimi výkonmi môžem tímu pomôcť.“
- Mohla by po Vašich a komárňanských výkonoch prísť po dlhom čase pozvánka do reprezentácie Slovenska?
„Ak budem zdravý a budem môcť prísť, tak určite prídem. U mňa majú obrovský rešpekt hráči, ktorí v sezóne hrajú 10-10,5 mesiaca ligu a potom v lete sú mesiac s národným tímom, pretože to voľno je potom minimálne a za mňa je aj ten oddych po sezóne od basketbalu veľmi dôležitý.“
Foto: Tony Mark, Karol Scholtz