Má stále len 38 rokov, ale už má svoje významné miesto v histórii najvyššej súťaže. V pozícii hlavného trénera Levíc doviedol Michal Madzin klub k tretiemu majstrovskému titulu za sebou, čo sa podarilo predtým len Pezinku. Zároveň je vôbec prvým koučom, ktorý trikrát za sebou dokázal vyhrať so svojim tímom zlato. Nielen o týchto významných okamihoch, ale o celej sezóne s Patriotmi, sa dozviete od samotného trénera aktuálnych majstrov Slovenska.
Finálovú sériu so Spišskými Rytiermi ukončili najdominantnejším víťazstvom v tohtoročnom play off, keď zvíťazili o 40 bodov (104:64). „Myslím si, že tretí zápas, v ktorom bolo prakticky všetko pripravené na oslavy a ukončenie sezóny, tak nás v ňom zomleli očakávania. Na druhej strane, ukázalo sa, ako dôležité a ťažké je urobiť posledný krok. Na konci môžem povedať, že som mal víťazný kolektív. Počas celej sezóny sú vždy momenty, kedy príde k ťažkým chvíľam. Som rád, že sme ich ako tím zvládli. Keď si to teraz nejako bilancujeme, tak bolo mnoho ťažkých momentov a nepríjemných situácií, ale keď sa zvíťazí, tak sa v podstate na všetko zabudne. Užime si to, že sme to zvládli,“ prezradil kormidelník Levíc na začiatok rozhovoru.
Pri takomto priebehu štvrtého finálového stretnutia sa mohli pripravovať oslavy zlatého hetriku už niekoľko minút pred koncom, do Spišskej Novej Vsi sa s tímom vybrala na podporu približne stovka priaznivcov „žlto-zelených“. „Veľké ďakujem patrí všetkým fanúšikom, ktorí nás prišli podporiť do Spišskej Novej Vsi. Nie je to maličkosť, práve v pracovný deň cestovať cez polovicu Slovenska. My sme to však zažívali počas celej sezóny. Verní priaznivci s nami cestovali aj počas základnej časti, za to im patrí obrovská vďaka a vážime si ich podporu, ktorú sme počas celej sezóny mali,“ odkázal Madzin fanúšikom.
Posledné majstrovské meranie síl medzi Patriotmi a Rytiemi sa uskutočnilo pred 3 rokmi a mnohí pamätníci, vrátane fanúšikov, hráčov a trénerov presne vie, ako sa skončilo. Samotný tréner ale hneď odmietol, že by bol teraz tento úspech na palubovke Spišiakov určitou satisfakciou: „Vôbec to tak nechcem brať. Sám za seba poviem, že som sa nesnažil brať sériu spôsobom, že by som sa pozeral do minulosti, preto to týmto smerom nechcem hodnotiť.“
Pre úradujúceho majstra Slovenska to bola opäť sezóna, na ktorú sa asi nebude zabúdať. Spolu so všetkými podujatiami atakovali hranicu takmer 60 odohraných zápasov. „Bola to veľmi náročná sezóna. Za mňa, ja mám rád, keď je veľa zápasov a hrá sa v nahustenom slede. Myslím si, že aj pre hráčov je to zaujímavé. Nie je to totiž o nejakom dlhodobom trénovaní a príde raz za čas zápas. Opäť sme mali možnosť pôsobiť v Európe, čiže ten program stretnutí sa ešte zhustil. Pre všetkých v tíme to podľa mňa bolo vítané,“ zamyslel sa kouč Levíc.
Predchádzajúce dva ročníky prirodzene navýšili všeobecné očakávania basketbalovej verejnosti a fanúšikov, v podstate totožne sa zhodli na tom, že Patrioti sú hlavným kandidátom na víťazstvo v Niké SBL. Ako sa pracuje s takýmto tlakom a očakávaniami, ktoré nie sú úplne bežné v slovenskom prostredí? „Musím povedať, opäť sám za seba, že toto je u mňa asi to najťažšie v celom fungovaní. Od prvého do posledného dňa sezóny sme niekto, od koho sa každý deň očakáva výhra. Je veľmi náročné to naplniť, ale to je tiež nejaká skúsenosť a určitý proces v rámci vývoja. Tri roky po sebe sme to dokázali,“ odpovedal úprimne Madzin.
Všetko to odštartovalo ďalšou kapitolou účinkovania v pohárovej Európe, kde bolo veľkou túžbou zopakovať spanilú jazdu spred roka. Koniec v úvodnom kvalifikačnom kole Ligy majstrov, respektíve v skupinovej fáze Európskeho pohára však už ostrieľaný kouč za sklamanie: „Nesúhlasil by som v tom smere, že to, čo sa stalo v minulom roku, bolo veľmi ďaleko za realitou. Opäť, očakávania po kvalifikácii Ligy majstrov v Malage a pôsobení v skupinovej fáze Európskeho pohára FIBA, nastavili latku do extrémnych výšin. Zopakovať to rok po roku nie je jednoduché. Keď sa pozrieme na zloženie základnej skupiny (pozn. Oradea, Varšava, Kataja) v tejto sezóne, tak bola na úrovni druhej fázy Európskeho pohára FIBA pred rokom. Oradea a Varšava predstavovali taký level basketbalu, že neskôr, v rámci svojich krajín a tiež v súťaži, dosiahli niečo. Myslím si, že sme ukázali, že sme neboli len sparingpartnerom a vzdorovali sme.“
Prelom kalendárnych rokov priniesol množstvo zranení, no tiež hráčskych zmien. Do nových pôsobísk odišli Severi Kaukiainen, Casey Benson a k tomu sa pridala dlhodobá strata Martina Bachana. Pri sérii možno nie presvedčivých výsledkov sa však ukázali skúsenosti a kvalita levického družstva, keď bez výraznejších a dlhodobejších zakopnutí ustáli tieto okamihy. „Prišli ťažké chvíle, či už to boli nejaké odchody, za ktoré sme museli nájsť náhradu, alebo zranenia a museli sme tak fungovať v oklieštenej zostave. To je práve ale sila tímu v Leviciach, že máme široký káder a dokáže v priebehu základnej časti reagovať na situácie tak, že ich zvládne. Som rád, že sa to podarilo. Táto sezóna bola možno špecifická, že už jej v polovici sa bolo niekde potrebné kvalifikovať z určitého umiestnenia. Bolo veľmi náročné len tak pristúpiť k nejakému zápasu základnej časti, do každého duelu sme museli ísť naplno, pretože očakávania v Česko-slovenskom, respektíve Slovenskom pohári sme museli naplniť. Za mňa, veľmi ťažko sa s tým vyrovnávam, ale prináša sa to budúcna aj nejakú skúsenosť. Verím, že sa to zúročí,“ poodkryl tréner Patriotov zo zákulisia počas tohto obdobia.
Vo februári prišiel obnovený Česko-slovenský pohár, kde pri konkurencii a vtedajšej situácii mnohých súperov, boli najväčším želiezkom v ohni. Výsledok? Prvá trofej sezóny – Slovenský pohár, a konečné druhé miesto na podujatí. „Veľmi rád spomínam na dni v Prahe. Opäť sme tam išli podľa mňa s veľkými očakávaniami a veľkým tlakom na seba. Vedeli sme, že prvoradým cieľom je Slovenský pohár, čo sa nám hneď po prvom dni podarilo zvládnuť a získať ho. Už vo štvrťfinále nebolo ľahkým súperom Olomoucko, ale výborne sme to ustáli. Následne krásne semifinále s Děčínom a potom vytúžené finále s Nymburkom. Škoda, tretí zápas za tri dni, možno nám trochu chýbali sily vo finále. Mali sme v rámci turnaja obrovskú podporu fanúšikov, takže sme si to užili a pravdepodobne sme si zaslúžili druhé miesto v Česko-slovenskom pohári,“ vyhlásil Madzin.
Práve toto podujatie odštartovalo levickú cestu za ziskom double, ktoré sa naposledy podarilo Spišským Rytierom v roku 2021. „Veľmi si to zatiaľ nejako neuvedomujem. Ide o veľkú vec. Treba poďakovať za vytvorené podmienky, že môžeme pôsobiť v klube, aby toto mohlo byť realitou tretí rok po sebe. Každá séria bola iná. Vo štvrťfinále sme mali Lučenec, ktorý nám ako tím úplne nesedel a nemohli sme si povedať, že to ľahko zvládneme. Som rád, že sme uspeli 3:0 na zápasy, no nebolo to jednoduché. Päťzápasová semifinálová séria s Komárnom, to asi hovorí samé za seba. Prešli sme si obdobiami, ktoré neboli jednoduché, ale víťazne sme to celé zvládli,“ obzrel sa 38-ročný kouč za cestou v play off a ziskom double.
Madzin si okrem víťaznej trofeje, ktorú si mohol poťažkať a zlata na krku, mohol užiť aj významný okamih. Stal sa historicky vôbec prvým trénerom v ére našej najvyššej súťaže, ktorý trikrát za sebou doviedol tím k majstrovskému titulu. V štatistikách sa priblížil najúspešnejším koučom, po štyri tituly majú zhodne Ľubomír Urban a František Rón. „Nejako nevnímam štatistiky. Pracujeme v klube, ktorý nám dáva podmienky k tomu, aby sme mohli o týchto úspechoch uvažovať a snívať. Musím povedať, že je to extrémne náročné. Celá sezóna, to je mentálny masaker, ale prídu takéto dni, že sa môžeme radovať a užívať si to,“ povedal otvorene Madzin.
Po dosiahnutých významných mét sa dá očakávať veľký záujem vedenia klubu, aby úspešná spolupráca napísala ďalšiu kapitolu. Sám tréner na túto tému na záver poznamenal: „Momentálne žime tým, čo sa deje a užívajme si, že sme tretí rok po sebe dokázali vyhrať titul. To je aktuálne to najhlavnejšie, ďalšie dni rozhodnú o budúcnosti. V prvom rade si chceme ako tím užiť to, čo sa nám podarilo.“
Foto: Lukáš Droppan